(Reportajen: Iria Da Cunha – Francisca Ximenes)
Dili, Timor-Leste (www.mediaonetimor.co) – Liberdade ekonomia iha Timor-Leste (TL) presiza fó atensaun máximu ba setór agrikultura. Tanba, área ida ne’e iha potensia boot atu hasa’e produtividade no rendimentu ba populasaun. Ho ambiente merkadu ne’ebé livre, agrikultor sira bele aumenta produsaun hanesan hare, kafe, cokolate no produtu lokál sira, hodi sustenta ekonomia família.
Maibé, área potensial agrikultura liu-liu iha área rural sei enfrenta dezafiu infraestrutura baziku hanesan asesu ba merkadu, bee, estrada no eletrisidade, ne’ebé presiza atensaun husi governu atu hametin dezenvolvimentu ekonomia nasaun.
Ideia ida ne’e hato’o husi dosente Fakuldade Ekonomia, Departementu Manajemen, Universidade da Paz (UNPAZ-sigla Portugues), Alexandre de Sousa Guterres, no mos Direktur Exekutivu Permatil (Permakultura Timor-Leste), Eugenio ‘Ego’ Lemos, bainhira hatan Media ONE Timor iha sira nia knaar fatin, semana dahuluk fulan Marsu 2026.
Hanesan públika ona iha www.mediaonetimor.co, Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, iha selebrasaun Loron Veteranus tinan 2026, husu atu fó atensaun máximu ba área potensial sira hanesan agrikultura, peska, floresta, turizmu, industria enerjia no servisu sira ne’ebé aposta iha ekonomia verde no azul.
“Husu ba ita hotu atu hametin didiak disiplina instituisional hodi kumpre loloos komprimisiu ho povu nia ejijénsia. Povu ejiji ho ita maka organiza didiak hodi kombate no kontra pobreza. Tenke hamate fenomena kiak liu mukit, subnutrisaun, stunting no seguransa alimentar,” dehan Ramos Horta.
Lee Notísia Relevante: Tau Interese Nasaun As Liu, Joven Tenke Aprende Husi Veteranu
Nune’e, Dosente Alexandre esplika katak liberdade ekonomia iha TL presiza fó atensaun ba intervensaun ne’ebé loos iha área produtivu sira hanesan agrikultura, peska no floresta. Tanba, área hirak ne’e iha papel importante atu hasa’e produtividade no promove kresimentu negosiu.
“Setór agrikultura nu’udar pilar importante ba liberdade ekonomia iha TL, maibé presiza kordenasaun, investimentu no politika ne’ebé loos atu realiza potensia ne’e ba dezenvolvimentu nasaun no bem-estar populasaun”, Dosente Alexandre hatete.

Katak Dosente Alexandre, intervensaun iha setór agrikultura sei menus. Automatikamente halo produtividade la sa’e. Ita tenki halo kordenasaun ho agrikultura ne’ebé nia potensia boot iha TL. Tanba ita iha rekursu naturál hanesan hare, kafé, cokolate no produtu lokal sira seluk. Maske kapasidade sei ki’ik, maibé bele fó benefísiu mos ba liberdade ekonomia.
Nia esplika liutan katak ho ambiente merkadu ne’ebé livre no sustenta, agrikultor sira bele utiliza di’ak liu rekursu ne’ebé sira iha atu aumenta produsaun no hetan rendimentu ne’ebé di’ak liu. Governu no parte relevante sira presiza halo kordenasaun atu aproveita potensia bo’ot setór agrikultura nian. Liu-liu ho rekursu naturál hanesan hare, kafe, cokolate no produtu lokal sira.
Potensia setór agrikultura ne’ebé bo’ot ne’e katak Dosente Alexandre, nia produsaun sei menus. Tanba influénsia mos husi kondisaun área rural sira ne’ebé menus iha infraestrutura baziku. Hanesan; merkadu, bee, estrada no eletrisidade. “Maibé hau fiar katak neneik ba bebeik governu sei hadia hotu,” Dosente Alexandre dehan.
Aliende ne’e nia mos subliña katak, intervensaun ne’ebé menus iha setór agrikultura halo produtividade no atividade negosiu la sae tuir esperansa. Nune’e, liberdade ekonomia iha setór agrikultura sei la di’ak. Tanba intervensaun menus. Se kordenasaun di’ak, sei halo produtividade no negosiu sei sae. No ema bele uza buat ne’ebé nia iha atu hetan rendimentu liu husi merkadu livre.
Tuir Dosente Alexandre, setór agrikultura iha TL iha potensia boot atu tama iha koridor liberdade ekonomia. Liu-liu se investimentu mai no internasional mai fó atensaun no apoiu ba área ida ne’e. Timor oan bele uza nia kreatividade no liberdade atu dezenvolve negosiu no hasa’e ekonomia iha setór agrikultura.
“Liberdade ekonomia bele fó impaktu di’ak ba rendimentu populasaun. Tanba fó liberdade ba individuál atu halo atividade ekonomia no kria negosiu tuir nia ideia. Maibé, governu presiza nafatin halo kontrolu ne’ebé di’ak atu asegura atividade ekonomia lao ho di’ak no fó benefísiu ba komunidade”, Dosente Alexandre subliña.
Ideia hanesan mos hato’o husi Diretor Exekutivu Permatil, Eugenio ‘Ego’ Lemos hatete, importante tebes atu hamoris liberdade ekonomia iha TL. Liu-liu iha área produtivu sira hanesan agrikultura, peska no floresta, ne’ebé to’o agora sei menus tebtebes iha dezenvolvimentu. Maski maioria família iha asesu ba rai, liu-liu iha área rural.
Maibé dehan Ego Lemos, area rural sei enfrenta dezafiu boot iha infraestrutura baziku. Hanesan; merkadu, bee, estrada no eletrisidade. Nune’e, presiza atensaun kontinua husi governu atu hadia kondisaun hirak ne’e hodi suporta kresimentu ekonomia.
“Nudar Timor oan, ita labele abandona no husik hela ita nia rai. Ita tenke dezenvolve ho maneira ne’ebé di’ak, hanesan kuda ai-han no aifuan oioin iha ita nia rai, no aproveita rekursu sira ne’ebé iha,” dehan fonte ne’e.
Nia hatutan katak, dezenvolvimentu setór agrikultura bele inklui mos atividade seluk hanesan akuakultura no pekuária. Timor oan bele hakiak ikan ho bee sufisiente no mos hakiak animal sira hanesan manu no fahi atu hasa’e produsaun lokal. Tanba, daudaun ne’e produsaun manu Timor sei menus, ne’ebé halo nia folin aas, enkuantu maioria povu depende ba ayam potong importadu husi nasaun seluk.
Tuir Ego Lemos, situasaun ida ne’e bele fó risku ba saúde no mos ekonomia nasional. Tanba dependénsia aas ba importasaun. Tanba ne’e, nia enkoraja joven sira atu aproveita oportunidade iha área ekonomia produtivu hanesan pekuária, liuliu hakiak manu, manu rade, fahi no animal seluk.
“Se produsaun lokal aumenta, folin sasan sira sei tun no povu bele asesu ba hahan lokal ne’ebé di’ak no saudavel liu. Ida ne’e mos bele kontribui ba setor oioin hanesan edukasaun, saúde, ambiente no negosiu,” Ego Lemos hatutan.
Nune’e, dezenvolvimentu agrikultura konsidera nu’udar dalan estratéjiku atu hasa’e liberdade ekonomia no mellora moris povu iha TL. (Asesu Youtube-https://www.youtube.com/@Media1Timor/Facebook- https://www.facebook.com/Media1Timor/Iha moos Kursu Jornalizmu no Lian Inglesh)













































Ita nia komentariu konaba post ne'e.