(Reportajen Jornalista Estajiada Media ONE Timor-Francisca Ximenes)
Dili (www.mediaonetimor.co) – Hasa’e koñesimentu kona-ba lalaok atu halo kobertura ba asuntu mudansa klimatika iha Timor-Leste, maka Asosiasaun Jornalista Timor-Lorosa’e (AJTL) ho UNESCO servisu hamutuk hodi fó treinamentu ba jornalista sira.
Tuir Prezidente AJTL, Zevonia Veira no formador mudansa klimatika husi Jakarta, Indonesia, Harry Surjadi iha abertura treinamentu ne’ebé hala’o husi loron 19 to’o 20 Juñu 2025 katak, treinamentu ne’e hodi haforsa jornalista sira halo reportajen klean kona-ba mudansa klimatika ne’ebé akontese iha mundu tomak. Liu-liu ba iha illa ki’ik oan sira ne’ebé maka hetan afeta mak’ás hanesan Timor-Leste.
“Objetivu prinsipál AJTL kolabora hamutuk ho UNESCO lori formador husi Jakarta mai Timor-Leste hodi fo treinamentu ba Jornalista sira. Tanba, iha fulan Jullu ne’e nia laran, mundu tomak komemora loron mundiál ba ambientál nian”, Prezidente AJTL Zevonia Vierra dehan.
Nia esplika, atu enkoraja jornalista sira halo kobertura ba iha asuntu klimatika ne’ebé fó risku ba sosiedade. Liu-liu ba ema vunerabe hanesan; feto, labarik no ema ho difisensia ne’ebé hela iha area romotas, maka formasaun mudansa klimatika importante ba jornalista sira.

Tuir monitorizasau ne’ebé UNESCO halo hatutan Zevonia, TL menus los kobertura issu kona-ba ambientál nian. Nune’e, liu husi treinamentu ne’e atu emkoraja jornalista sira husi média plataforma oioin atu kolabora hamutuk hodi hasa’e númeru reportajen ba mudansa klimatika iha TL.
Aliende ne’e katak Zevonia, UNESCO sei nafatin fó apoiu ba jornalista hirak ne’ebé tuir ona formasaun hodi ba halo kobertura ba issu sira ne’ebé liga ho ambientál. Maka, husu ba jornalista sira atu aproveita didiak oportanidade ho formador husi Jakarta ne’ebé fó ona formasaun barak iha issu ambientál nian ne’e.
“Durante loron rua formador husi Jakarta, Indonezia ne’ebé iha esperensia fo formasaun tinan barak ona ba jornalismu ambientál ne’e sei fó formasaun. No mos sei halo deskusaun kle’an liu tan atu indika kona-ba issu sira ne’ebé importante. Issu hirak ne’ebé oinsa sai preokupasaun ema hotu nian. No oinsa maka buka solusaun hodi rezolve”, Zevonia dehan hodi hatutan.
AJTL nia esperansa hamutuk ho UNESCO atu hasa’e presentajen kobertura ba asuntu ambientál ne’ebé dala barak sei menus, dehan Zevonia hodi protesta serimonia selebrasaun Oceano Day katak, “Ita nu’udar jornalista halo kobertura ba serimoniál nian de’it, maibé laiha inisiativa hodi haklean kobertura iha problema Oceano nian ne’ebé fó impaktu ba ema barak nia moris.”
Iha fatin seluk formador Harry Sujaya hatete, problema mudansa klimatika la’os iha Timor-Leste de’it. Maibé sai problema ba ema hotu iha mundu tomak. Tanba ema aumenta, nune’e ema presiza ai-han, rai no buat hotu-hotu barak liutan.
Nesesidade ba ai-han, rai no asuntu liga ho ambiente nian katak Harry, sempre fó impaktu ba dezenvolvimentu ekonomia ambientál. Entendimentu hanesan ne’e hamosu problema ambientál. Inklui problema simples liu, mak hanesan problema lixu hodi fó impaktu ba mudansa klimatika.
“Problema ne’ebé daudauk ne’e afeta nasaun barak maka, problema mudansa klimátika. Nune’e jornalista iha responsabilidade atu fó hatene ba públiku. No nia prosesu impaktu ba públiku”, Hary dehan hodi hatutan.
Era dijitalizasaun halo informasaun iha média sosiál lais liu. Maibé, públiku sei fiar nafatin produtu notísia jornalista sira nian iha média. Tamba média halo tuir regras jornalistiku nian hodi hato’o informasaun hirak ne’ebé kredivel.
Nune’e formador Harry husu ba jornalista sira atu aproveita fiar husi públiku ba públikasaun notísia média nian, duke ema ne’ebé ko’alia deit iha media sosiál. Liu husi haklean kobertura issu hirak ne’ebé afeita ba ema barak nia moris. Lao’s publikasaun notísia ne’ebé mai husi lideransa sira de’it. (Asesu Youtube–https://www.youtube.com/@Media1Timor/Facebook- https://www.facebook.com/Media1Timor/Iha moos Kursu Jornalizmu no Lian Inglesh)
Ita nia komentariu konaba post ne'e.